Uprava srsti
Erdelterier je drsnosrste plemeno a jeho srst
sa nevymiena klasickym plznutim. Je potrebne jej pomoct von takzvanym
trimovanim.
Trímovanie sa prevádza trimovacím
nozom, alebo prstami - uvolnená srst sa vytrháva. Takáto úprava by sa mala
robit kazdých 10 – 15 týzdnov, ale je to individuálne - kazdý pes zarastá
inak rýchlo. Najjednoduchsie a najmenej namáhavé je po kompletnom
vytrimovaní psa precesávat trímovákom priblizne raz do týzdna
(v súcasnosti sa na trhu objavili tzv. hrable na vycesávanie podsady, ktoré
sú perfektnou pomockou ako pred trímovaním tak aj na dlhodobé udrziavanie
psa vo forme). Idealne
je, ked sa trímujú vsetky partie na tele, vrátane krku, usí a zadku.
Vtedy si srst zachováva výbornú kvalitu a farbu. Niektorí „psí kaderníci“ si
prácu ulahcujú strihaním pomocou elektrického strojceka. Dlhodobo strihaná
srst vsak bledne a stáva sa jemnou.
Samozrejme srst výstavného psa potrebuje väcsiu starostlivost. Kazdý
majitel
Erdela
pozná ako rýchlo jeho pes
zarastá a podla toho uz vie,
ktoré partie treba
vytrhat skôr, aby do výstavy dorástli do patricnej dlzky a
ktoré zasa neskor,
aby
zostali
krátke. Srst na nohách je potrebné pestovat priebezným vytrhávaním
najdlhsích chlpov po celý rok. Takto upravované nohy budú krásne s bohatou
srstou a sýtou farbou.
Kazdý Erdel
potrebuje individuálnu úpravu, pretoze kazdý je jedinecný. Preto
je
najlepsie,
ak si svojho psa
vie
upravit jeho majitel, lebo ten pozná
najlepsie jeho
nedostatky (nielen v statike,
ale aj v pohybe), ktoré sa dajú pekne „zredukovat“
úpravou
tak aj prednosti, ktore naopak, moze zvyraznit.
Lucia Miksádová
Starostlivost o srst mladého teriéra
(alebo preco trímovat a nie strihat...)
Srst hrubosrstého teriéra je zlozená tak ako u väcsiny iných psov z hrubsích pesíkov a jemnejsej podsady. Vzhladom na svoju struktúru, srst vynikajúco odoláva nepriazni pocasia. Srst správnej struktúry má velkú samocistiacu schopnost a pes je aj bez kúpania cistý a takmer nepáchne.
Ten, kto tvrdí: "my s ním nebudeme chodit po výstavách, nebudeme ho trápit sklbaním, stací ho ostrihat" len ublizuje psovi a vyrába si prácu navyse.
Správna srst má predovsetkým hygienický význam.
Ako uz bolo povedané, hrubá srst má výraznú samocistiacu schopnost. Necistoty a prach sa v nej prakticky neudrzia, neplstnatie a je nenárocná na údrzbu. Pes s mäkkou struktúrou srsti má nizsiu samocistiacu schopnost, plstnatie, majitel psa castejsie kúpe, srst a koza sa tým odmastuje a stráca aj posledné zbytky schopnosti samocistenia. Takýto pes je bez pravidelného kúpania neustále spinavý a odkázaný na zvýsenú starostlivost. Pretoze je koza neustále odmastovaná, dojde k naruseniu jej prirodzenej obranyschopnosti. Následne mozu na nej vznikat rozne patologické procesy.
Základy vývoja správnej srsti vznikajú uz v útlej mladosti preto je jej treba práve vtedy venovat najväcsiu pozornost.
Na základnú starostlivost o srst potrebujeme tvrdsiu kefu z prírodného materiálu, drotenú nie prílis hustú kefu so zakrytými koncami, nie prílis hustý hreben a tupý trímovací noz. Správny tupý trímovací noz srst nereze, ale ju za opory palca ruky vytrhne po celej dlzke z koze.
Srst kazého hrubosrstého teriéra vyzaduje obcasné prekefovanie (cca raz za tyzdeň, alebo podla potreby vzhladom na znecistenie), precesanie po prípade proti srsti a priebezné trímovanie - sklbanie.
Správne trímovanie je pre psa nebolestivé.
Trímovanie je zauzívaný kynologický názov pre úpravu srsti u hrubosrstých psov, pri ktorej sa odumretá srst v celej dlzke vytrháva z koze. Takto sa vlastne podporuje fyziologický rast novej srsti. Pri troche cviku, "trímovanie" zvládne kazdý.
Je treba venovat pozornost výberu správneho noza. Noz nesmie srst rezat a musí dobre "sadnút" do ruky (nesadnúci noz narobí prekvaprekvapivo rýchlo pluzgiere). V obchodoch s kynologickými potrebami dostat rozne typy trímovacích nozov, ktoré sú spravidla prílis ostré a srst rezú. Srst casto zrezávaná sa taktiez postupne znehodnocuje a je treba ju raz za cas dokladne pretrímovat az na kozu.
Treba sa v maximálnej miere vystríhat najmä strihaniu. Strihaná srst spravidla velmi rýchlo zmäkne, zmení farbu, má sklon k plstnateniu a spiní sa. Na to, aby sa dostala srst znova do povadnej formy, je treba opakovane niekolko sklbaní, takze to trvá viac ako rok.
Stence hrubosrstých teriérov sa rodia v dvoch typoch srsti. Prvý s bohatsiou podsadou a dlhsím pesíkom vyzaduje trochu viac starostlivosti, pretoze srst býva v dospelosti bohatsia, jemnejsia so sklonom ku zvlneniu az kuceravosti. Druhý typ, v dospelosti s kratsou rovnou a tvrdou srstou vyzaduje menej casu na úpravu a údrzbu.
Správna starostlivost o srst zacína uz u stenata. Srst steniat sa zacína viditelne diferencovat vo veku asi 4 týzdne. Vtedy spravidla na stenati zacína byt vidiet aky typ srsti je u neho prevládajúci.
V závislosti od plemena a od typu, sa prirodzená výmena stenacej srsti zacína vo veku 8 - 10 týzdnov. V tomto veku sa im zacína uvolnovat riedka, na koncoch trochu tmavsia stenacia srst. Srst sa uvolnuje postupne na celom tele a preto ju citlivo vysklbeme. Pod nou zacína rást niekedy dospelá a niekedy prechodná, takmer dospelá srst. Prechodná srst je charakteristická tým, ze spolu s hrubými a pevnými pesíkmi vyrastajú aj mäkké, ako keby hodvábne chumáciky srsti. U pigmentovanej srsti sú tieto chumáciky bledsej farby. Najmä u typov so sklonom k mäksej srsti je treba venovat tejto prechodnej srsti väcsiu pozornost a trpezlivo tieto mäkké chumáciky opakovane odstranovat. Najvhodnejsie, je túto srst odstranovat prstami. Palec a ukazovák sú nástroje, ktoré má väcsina z nás neustále pri sebe.
V tomto období sa vytvárajú aj vhodné návyky stenata na celkovú manipuláciu a sklbanie. Preto je treba stena cesat a sklbat casto, citlivo a neposedné stena vhodne usmernovat, ale hlavne s ním vela rozprávat, chválit a obcas ked sme spokojní aj odmenit nejakou pochútkou. Stena je treba pochválit, alebo odmenit vtedy, ked je aspon chvílu pokojné a tento interval postupne predlzovat. Vyhneme sa tým neskorsím urputným súbojom, ktoré síce nakoniec koncia nasím vítazstvom (sme silnejsí), ale mladý pes býva zbytocne stresovaný. Je zaujímavé, ako rýchlo stena pochopí, ze napríklad kludne lezat, alebo stát sa oplatí. Pochopitelne sa nevyhneme urcitému tlaku a aj trestom. Trest vsak musí byt pre psa pochopitelný a primeraný. Trpezlivost v tomto období sa nám neskor zúrocí v dospelosti.
Pokial sa so psom neplánujeme zúcastnovat výstav, vystacíme s priebezným a pravidelným kefovaním a cesaním, po a aj proti srsti a priebezným odstranovaním odumretej srsti sklbaním v intervale sest az osem týzdnov.
Hlbsie, az na podsadu, psa so správnou struktúrou srsti sklbeme raz, maximálne dvakrát do roka. Kazdý pes má iný interval pre výmenu srsti, a preto si to musí majitel u svojho psa odsledovat.
MVDr. Pavol Seman
Zdroj: Spravodaj SKCHTaF c.2/2002